Parný rušeň 486.007/930.003 (r. v. 1936, výrobca Škoda, výrobné číslo 815) je trojvalcový trojčitý rýchlikový parný rušeň na prehriatu paru s usporiadaním náprav 2´ D 1´ a prívesným tendrom. Je jedným z 9 výkonných trojvalcových rýchlikových rušňov, vyrábaných v rokoch 1933 - 1938 lokomotívkami Škoda a ČKD pre trakčne náročnú trať štrbskej rampy medzi Liptovským Mikulášom a Spišskou Novou Vsou. Boli prvým rušňovým radom ČSD s usporiadaním náprav 2´ D 1´ a súčasne tiež najväčšími a najvýkonnejšími medzivojnovými rýchlikovými rušňami ČSD. Po vojne boli rekonštruované dosadením mechanického prikladača, montážou výfukového zariadenia Kylchap a ďalšími úpravami. Dojazdili v RD Bratislava hl. a po elektrifikácii bratislavského uzla boli v rokoch 1969 - 1971 všetky vyradené. Predmetný rušeň 486.007 bol po vyrobení presunutý na Slovensko a zostal tu i počas druhej svetovej vojny. Okolo roku 1960 sa presúva do Bratislavy. Zrušený je dňa 22.1.1971 výnosom 33597/71. Potom bol používaný ako vykurovací kotol v panelárni Púchov. Tu ho získal do svojich zbierok skanzen železničných vozidiel Česká Třebová. Do zbierkového fondu MDC bol rušeň prevedený roku 1983. Jeho opravu do prevádzkyschopného stavu ukončilo Rušňové depo Vrútky roku 1998. V súčasnosti je prevádzkyschopný rušeň zverený do starostlivosti Spolku Výhrevne Vrútky.
