Portálové žeriavy typ „Vošahlík“ (r.v. 1978 a 1979, výrobca MTH Praha, závod Košice, výr. č. 05/1978 a 08/1979) sú mechanické žeriavy určené na znášanie/pokládku koľajových polí. Ide o konštrukciu z obdobia po druhej svetovej vojne a predstavuje prvú väčšiu mechanizáciu pre obnovu tratí ČSD. Sériovo sa začali vyrábať v Plzni od roku 1947. Žeriav je konštruovaný ako priehradový nosník zo zváranej trubkovej konštrukcie s dvomi stojnami. Tieto spočívajú na štyroch liatinových kolesách s obojstrannými okolesníkmi, vždy po dve kolesá na jednej strane s rázvorom 1,85 m. Kolesá sa otáčajú v pevných čapoch a sú vyložené bronzovými púzdrami. Žeriav sa pri práci pohybuje po žeriavovej dráhe s rozchodom 3,2 m tvorenej koľajnicami ľahšieho typu s privarenými podkladnicami, ktoré sú položené za hlavami podvalov. Zdvíhacie zariadenie tvoria dva dvojkladkové kladkostroje. Pevné kladky sú umiestnené na vrchnom páse žeriavu, každá vo vzdialenosti 0,75 m od osi koľaje, na voľných kladkách sú zavesené kliešte, ktorými sa uchopujú koľajové polia za hlavy koľajníc. Zdvíhacie zariadenie umiestnené na každej stojne sa skladá z navijaku, prevodu z dvoch ozubených kolies a dve kľuky na spoločnej osi. Na rovnakej osi ako navijak je rohatka so západkou a pásová brzda pre spúšťanie bremien. Výška žeriavu je 3,6 m, maximálny zdvih je 2,8 m, čo umožňuje kladenie koľajových polí na podvozky Vz 53 do piatich vrstiev. Vlastná hmotnosť je 1350 kg, nosnosť je 3500 – 4000 kg. Priemerný hodinový výkon je 150 m/hod. Počet potrebných žeriavov je závislý na dĺžke a hmotnosti koľajových polí. Pri koľajovom poli s betónovými podvalmi a s dĺžkou 25 m je potrebných 5 žeriavov. Žeriavy sa na pracovné miesto prepravovali na pracovné miesto na špeciálne upravenom vozni s kladkovým zariadením pre nakladanie a skladanie žeriavov. Žeriavy sa používali prevažne na manipuláciu s koľajnicami a koľajovými poliami na montážnych základniach a pri pokládke koľajových polí na pracovnom mieste. Počas výroby došlo k viacerým inováciám, napr. motorizácia pojazdu, motorizácia pohonu zdvíhacieho zariadenia, rozoberateľná konštrukcia žeriavu. Snaha bola aj o ich náhradu modernejšími portálovými žeriavmi typu „Husák“ Od 60. rokov 20. storočia sa však začali pri obnovách tratí používať pokladače koľajových polí sovietskej výroky UK 25 a československej výroby PKP 25, ktoré znamenali výrazný kvalitatívny posun dopredu a prakticky vytlačili žeriavy Vošahlík a im podobné z väčšiny prác pri obnovách koľajového zvršku. Napriek tomu sa žeriavy typu „Vošahlík“ používali ešte v 80. rokoch 20. storočia na vedľajších tratiach s nepriaznivými traťovými pomermi, ktoré nedovolili nasadenie výkonnejších strojov. Predmetné dva portálové žeriavy predstavujú zástupcov jednej z posledných verzií s rozoberateľnou konštrukciou. Do zbierok MDC boli získané 7.6.1989 kúpou od Dopravního podniku města Ostravy. V súčasnosti sa nachádzajú v depozitári MDC v depe Bratislava východ.