Rušeň T 679.1168 (výrobca Lugansk, r. v. 1968, výrobné číslo 0425) predstavuje jednotný výkonný traťový motorový rušeň, ktorý v západnej časti ZSSR a zemiach RVHP nahradil v druhej polovici 60. rokov 20. stor. jednotné nemecké vojnové parné rušne radu 52. V súlade so špecializačnou dohodou zemí RVHP, platnou od roku 1963 mali vyrábať rušne tejto výkonovej kategórie výhradne iba podniky v ZSSR. Pri konštrukcii rušňa vyhovujúceho európskemu obrysu vychádzal ukrajinský lokomotívny závod Lugansk - Vorošilovgrad zo skúseností, získaných počas motorizácie prevádzky na sovietskych železniciach, ktorá bola pomerne pokročilá už na začiatku 60. rokov 20. stor. Prvé dva prototypy boli odskúšané na SŽD roku 1964, nasledoval vývoz sériovo vyrábaných rušňov do Maďarska. Pre ČSD boli tieto rušne dovážané v rokoch 1966 - 1979 v celkovom počte 599 ks, z toho 574 ks s normálnym rozchodom, 25 ks širokorozchodných. Rušne tohto typu sa stali dosiaľ najpočetnejším československým rušňovým radom. Sú charakteristické skriňovou konštrukciou s dvoma koncovými stanovišťami rušňovodiča. Skriňa spočíva na dvoch trojnápravových podvozkoch prostredníctvom ôsmych valčekových opierok, pozdĺžne sily sú medzi skriňou a podvozkami prenášané ťažným čapom. Podvozky sú rázsochové s primárnym pružením sústavou prevahadlovaných listových a vinutých pružín. Krajné nápravy v každom podvozku sú priečne vypružené axiálnymi pružinami v ložiskových domkoch, stredné nápravy sú priečne posuvné. Dvojtaktný vznetový dvanásťvalcový vidlicový preplňovaný motor 14 D 40 poháňa jednoložiskový generátor GP 312, ktorý napája šesť paralelne zapojených tlapových trakčných motorov ED 107. Budenie trakčného generátora obstaráva striedavý jednofázový budič GS 500, regulovaný transduktorovým zariadením Amplistat, pracujúcim na princípe magnetických zosilňovačov. Rušne radu T 679.1 boli dislokované vo väčšine slovenských diep, kde nahradili pomerne rýchlo päťnápravové parné rušne najmä v diaľkovej nákladnej doprave. Po výraznom vzraste ceny nafty začiatkom 80. rokov 20. stor. a v dôsledku postupujúcej elektrifikácie sa však rušne tohto radu začali stávať čoraz menej potrebnými a už koncom 80. rokov sa odstavovali. Svoje posledné výkony na ŽSR absolvovali roku 1997. Predmetný motorový rušeň T 679.1168 (po 1.1.1988 označený 781.168-0) bol prevzatý zástupcami ČSD 31.7.1968 v Čiernej nad Tisou, následne bol pridelený rušňovému depu Vrútky. TBS vykonal dňa 5.8.1968 na trati Vrútky – Horná Štubňa. V prevádzke pôsobil spočiatku na Mn vlaky do Žiliny a Liptovského Mikuláša, neskôr predovšetkým na postrkoch do Čremošného. Posledný pravidelný výkon absolvoval rušeň dňa 19.11.1994 na čremošnianskych postrkoch. Dňa 28.3.1995 bol vykonaný prevod rušňa do zbierok Múzejno-dokumentačného centra Bratislava, následne 20.4. 1995 bol vyradený z evidencie ŽSR. Po oprave do pôvodného stavu rušeň vykonal skúšobnú jazdu 30.5. 1995 na Trati Vrútky – Horná Štubňa. Od prevzatia do stavu MDC je rušeň umiestnený v rušňovom depe Vrútky, kde je v starostlivosti členov Spolku výhrevne Vrútky. V máji 2009 bola na rušni ukončená obnova laku, pričom vyhotovenie náteru spadá do obdobia 80. rokov 20. storočia.
