Rušeň T444.1082 (výrobca Turčianske strojárne Martin, výrobné číslo 41-00095, rok výroby 1965) je vývojovým pokračovaním predchádzajúceho typu T 444.0. Rozdiel spočíva v zabudovaní parného generátora PG 500, z čoho vyplýva rozdielne rozmiestnenie niektorých funkčných celkov (iné umiestnenie chladiacich článkov a akumulátorových batérií, vloženie vodnej nádrže pre PG 500 do palivovej nádrže), ale aj zväčšenie celkovej dĺžky rušňov. Zmenený bol aj celkový dizajn kapotáže a kabíny rušňovodiča, ktorá je zhodná s rušňami typu T 334.0. Zabudovanie PG 500 predurčilo požitie rušňa na rozdiel od radu T 444.0 v traťovej službe na miestnych železniciach, kde nahradili parné rušne. Rušne radu T 444.1 sú kapotové rušne s bočnými ochozmi s vyvýšenou kabínou rušňovodiča umiestnenou bližšie k zadnému koncu. Hlavný rám je vyhotovený ako zvarenec s dvoma hlavnými pozdĺžnikmi, čelníkmi a nosnými priečkami. Nádrž je súčasťou rámu a v strednej časti ho vystužuje. Je rozdelená na dva samostatné priestory, a to na naftovú a na vodnú nádrž. Dvojnápravové podvozky vedú dvojkolia prostredníctvom kyvných ramien s pružinami v osi dvojkolesia. Skriňa je na podvozkoch uložená prostredníctvom závesiek, prenos pozdĺžnych síl zabezpečujú operné plochy zapustené na krakorcoch z hlavného rámu dole k priečniku podvozku. Rušeň je poháňaný dvanásťvalcovým preplňovaným vznetovým motorom K 12 V 170 DR prostredníctvom trojmeničovej hydrodynamickej prevodovky s redukciou a reverzom ČKD H 650 Lr a kardanových hriadeľov. Motor sa nachádza v prednej kapote spolu s chladiacimi článkami a dvomi poháňanými ventilátormi. V zadnej kapote je za kabínou rušňovodiča PG 500, v čele zadnej kapoty sú uložené vzduchojemy. Akumulátory sú umiestnené pod kabínou rušňovodiča. Zo zmeny tvaru kabíny vyplýva aj umiestnenie výfukového potrubia mimo priestor kabíny, čo malo za následok zníženie hladiny hluku. Prototyp bol vyrobený v roku 1963 a po overení v prevádzke nasledovala 100 kusová séria rušňov v rokoch 1964 – 1965. V rokoch 1966 – 1967 bolo vyrobených ďalších 90 rušňov označených T 444.0201 – 0290, u ktorých nebol zabudovaný parný generátor PG 500, ale bol nahradený balastom. Ďalších 128 rušňov bolo vyrobených pre potreby priemyslu. Rušne boli v prevádzke používané predovšetkým ako náhrada parných rušňov na miestnych tratiach, najmä radu 423.0. Na týchto výkonoch pôsobili až do dodávok motorových vozňov radu M 152.0 (dnes 810) v 70. rokoch 20. storočia. Na Slovensku sa používali najmä v Žiline a v Čadci. Posledné doslúžili na posune v železničnej stanici Žilina v závere 20. storočia. Predmetný rušeň T 444.1082 (po 1.1.1988 označený ako 726.082-1) bol z výroby dodaný do depa Ostrava. TBS bola vykonaná 4.11.1965 na trati Martin – Príbovce. Do roku 1970 rušeň slúžil v ostravskej oblasti, potom bol presunutý do depa Žilina, kde slúžil až do svojho vyradenia. K 1.6.2001 bol prevedený do zbierok MDC. Následne v septembri 2001 bol presunutý do priestorov starého depa Bratislava východ. Tu bol príležitostne využívaný pre potreby MDC. V novembri 2006 bol presunutý do rušňového depa Haniska pri Košiciach, kde jeho revitalizáciu vykonali členovia občianskeho združenia Klub historických koľajových vozidiel pri rušňovom depe Haniska pri Košiciach. Po oprave, avšak s nedokončeným náterom sa rušeň prvýkrát prezentoval na podujatí Prebúdzanie Katky na jar roku 2007 v Košiciach. Od roku 2012 je zverený do starostlivosti občianskemu združeniu Zubačka v Tisovci.
