Fa ČSD, r. v. 1937/1970 (5-2085)
Konštrukcia celokovových nitovaných štvornápravových poštových vozňov z roku 1935 nadväzuje na prvé osobné celokovové nitované vozne z rokov 1930 – 1931. K výrobe týchto vozňov však došlo v Královopolskej strojárni až roku 1937, kedy bolo vyrobených prvých päť vozňov. ČSD prevzali tieto vozne v júli 1937 a označili ich ako Fa 5-2085 až 2089. Ďalšie tri vozne boli tou istou vagónkou dodané s miernymi úpravami v novembri 1938 (Fa 5-2090 až 2092). Všetky boli charakteristické královopolskými podvozkami s rázvorom až 3,2 m. Ďalších 27 vozňov prakticky zhodných vozňov tohto radu (úpravy spočívali najmä v zmene vnútornej dispozície vozňa a v náhrade nitovania zvarovaním, s čím súvisí odľahčenie konštrukcie) bolo vyrobených až v rokoch 1950 – 1951. Predmetný vozeň Fa 5-2085 (r. v. 1937, výrobca Královopolská strojáreň, výrobné číslo 15 885) je prvým vyrobeným vozňom tohto radu. Podľa údajov Hlavnej knihy, vedenej od r. 1927 na Ministerstve železníc ČSR je výrobcom vozňa Královo Pole, rok výroby je 1937 (ČSD vozeň prevzali 20.7.1937), výr. č. 15 885. Podľa Hlavnej knihy je zaradený do vozňovej skupiny 8 ČSD. Vozeň má rázvor podvozkov 3,2 m, vzdialenosť otočných čapov 15,5 m. Z výroby bol vozeň označený ako ČSD Fa 5-2085 a bol majetkom poštovného eráru. Toto označenie vozňu zostalo aj počas Protektorátu (BMB/ČMD). Od roku 1957 bol vozeň označený ako Fa 9135 a po roku 1966 obdržal dvanásťmiestne číslo 50 54 90-10 531-7. V rokoch 1955 (podľa údajov z evidencie poštovných vozňov sa však generálna oprava vozňa uskutočnila roku 1959) a 1970 absolvoval vozeň rozsiahle rekonštrukcie (úprava vnútorných priestorov, rozmiestnenia okien na bočniciach, zrušenie strešných okien, zosilnenie rámov podvozkov a ťahadiel). Druhá rekonštrukcia sa uskutočnila vo vtedajšej Juhoslávii v závode Janko Gredelji a zaujímavosťou je, že za tieto práce bolo treba zaplatiť v americkej mene. Rekonštruované vozne potom obdržali prezývku “dolárové vozne”. Z pravideľnej prevádzky bol vyradený roku 1984 (doslúžil na vnútroštátnych rýchlikoch v relácii Bratislava – Košice). Popis vozňa je v knihe Jindra, S., Frolík, M.: Osobní vozy ČSD, NADAS, Praha 1967, s. 514. P. Ing. Maruna má pravdepodobne zaraďovací protokol vozňa. Roku 1955 bola domovskou stanicou vozňa Praha hl. n., udržiavacie dielne Bubny. Tieto údaje poskytol p. Ing. Zdeněk Maruna listom z 29.7.2004. Vozeň je umiestnený v expozícii Múzea dopravy STM Bratislava.
