Nákladný vozeň Gb KKStB (r. v. 1894, výrobca Ringhoffer, výrobné číslo 48 170, pôvodne s ručnou brzdou vo vyvýšenej búdke, ktorej zvyšky sa na vozni zachovali) je dvojnápravový izotermický vozeň s konštrukciou spodku i kostry skrine z navzájom znitovaných oceľových valcovaných profilov, vlastnou váhou cca 11 t a ložnou váhou pravdepodobne 12 t. Vonkajší obklad skrine s dvoma pármi krídlových dverí (nevyužívajúcich celú výšku bočnice, umožňujúcich kvalitné utesnenie) je vyhotovený zo zvislo uložených perejok z mäkkého dreva. Vnútorný obklad skrine je vyhotovený z perejok uložených vodorovne. Priestor medzi týmito dvoma obkladmi je vyplnený izolačným materiálom. Dvojitá podlaha vozňa je zhotovená z priečne uložených fošní. Kostra strechy je vyhotovená z profilovej valcovanej ocele s drevenými kružinami, dreveným dvojitým debnením s vrstvou izolačného materiálu a krytom z pozinkovaného plechu. V streche boli pôvodne vyhotovené dvoje dvierka, ktorými sa plnil ľad do podstrešných nádob s odvodom odpadovej vody odpadovými rúrami, ukončenými sifónom. Tie sú však na predmetnom vozni odstránené (dialo sa tak v posledných rokoch prevádzky - vozne boli používané iba na kratšie vzdialenosti, takže pre stabilizáciu teploty vo vozni postačovala samotná izolácia). Rázvor vozňa je 4,0 m. Prostredníctvom listových pružníc a dvojdielnych klzných ložísk vozeň spočíva na nápravách s valcovanými obručovými kolesami. Nárazníky sú štvorpätkové tyčové. Tiahlo vozňa je priebežné. Vozeň je vystrojený iba ručnou brzdou (tlaková brzda nebola namontovaná). Ide o špeciálny železničný vozeň, určený pre prepravu piva, ktoré vyžaduje pre zachovanie svojich hodnôt mierny, nepríliš premenlivý chlad (niekoľko °C nad bodom mrazu). Izotermické vozne vozne na prepravu piva sa stavali už od začiatku poslednej tretiny 19. stor., nevyžadovali zariadenie na výmenu, resp. prúdenie vzduchu vo vozni a boli charakteristické veľkým reklamným nápisom, vyhotoveným cez celú vozňovú bočnicu. Typ, ktorý reprezentuje predmetný zbierkový predmet (rázvor 4,0 m) sa vyrábal v období rokov 1890 – 1916 a ich počet možno odhadovať na 400 – 500 ks. Tento vozeň bol vyrobený pre pivovar Libočany (séria 5 ks s brzdou, zákazka č. 700/94) a KKStB mu pridelili číslo Gb 221-185. Toto číslo niesol pravdepodobne až do roku 1923, hoci zmenil majiteľa. 21.9.1923 vozeň u ČSD zaraďuje pivovar ”Moravia” v Brne a je mu pridelené číslo Lp 510 017 (v predmetnom privovare je vozeň v druhej skupine vozňov pivovaru – vozne prvej skupiny majú čísla 510 000 – 007, vozne druhej skupiny majú čísla 510 016 – 021; toto možno vysvetliť buď nedôslednosťou ČSD pri zaraďovaní alebo získaním tohto vozňa pivovarom ”Moravia” až po odoslaní pôvodnej žiadosti o zaradenie; je faktom, že pivovar ”Moravia” na počiatku 20. stor. vlastnil viac starších vozňov iných pivovarov). V majetku pivovaru Moravia sa vozeň nachádzal až do roku 1950 a možno dedukovať, že asi v roku 1948 bola uzatvorená nová zmluva o zaradení, pričom pivovar niesol názov ”Středomoravské pivovary, Starobrněnský pivovar” a vozeň v novom číslovacom systéme dostal označenie Lp 512 415. S týmto číslom bol vozeň v decembri 1949 prevedený na ”Jihočeské pivovary, BUDVAR” (do zaraďovacej zmluvy tohto pivovaru bol vozeň doplnený III. dodatkom z januára 1950). Zrušený bol v I. štvrťroku 1956; ešte v tomto roku bolo pre vozeň určené nové číslo L 2-42035 (vtedy ČSD preberali súkromné vozne do volného obehu a tento vozeň zrušili). História vozňa je vypracovaná p. Ing. Zdeňkom Marunom 12.1.2004 (p. Ing. Maruna disponuje aj evidenčnou kartou vozňa). Vozeň napokon doslúžil ako skladový vozeň Hospodárskej ústredne železníc v Nymburku. O relatívne skorom termíne jeho vyradenia svedčí najmä fakt, že na vozni boli zachované zvyšky brzdárskej búdky, ktorá sa na dlhšie pevádzkovaných vozňoch nahradzovala brzdárskou plošinou. Na základe objednávky Múzejno - dokumentačného centra bol predmetný vozeň zreštaurovaný vo firme Jozef Majtán Stroj - mat Topoľčany. Práce boli v plnom rozsahu sponzorované luxemburským združením Association des Musées et Tourisme Ferroviaires asbl (t. j. Neziskové združenie pre historický železničný materiál a jeho využitie pre turistické účely) Petingen. Do začiatku roku 2006 sa uskutočnili nasledovné práce: vyviazanie vozňa, odstránenie drevených častí po ich zdokumentovaní, demontáž nádentačnéhoob na ľad, ťahadlového, narážacieho a brzdového ústrojenstva vozňa, odstránenie zistených závad na ráme a kostre skrine po ich opieskovaní, náter opieskovaných častí základnou farbou, náter rámu vrchnou čiernou farbou, revízia pružníc, dvojkolesí a ložísk, oprava narážacieho, ťahadlového a brzdového ústrojenstva - mechanickej i vzduchotlakovej časti, nátery, montáž spodku a nátery základnou a vrchnou farbou. Počas roku 2006 bola vykonaná novostavba skrine vozňa s brzdárskou búdkou. Boli pritom použité zachované kovové časti. Vozeň bol po dôkladnej renovácii slávnostne predstavený verejnosti dňa 21.4.2007. V súčasnosti je vozeň umiestnený v expozícii Železničného múzea Bratislava východ.