Pred 130 rokmi bol na Slovensku vyrobený prvý parný rušeň

Literatúra, zaoberajúca sa históriou stavby rušňov na území bývalého Československa po dlhý čas považovala za prvý na tomto území postavený exemplár stroj 197.82 Rakúskych štátnych železníc, ktorý opustil brány První českomoravské strojírny v Praze-Libni v apríli roku 1900. Až roku 1984 vyšlo pri archívnom bádaní najavo, že pravda vyzerá úplne inak.

Na základe uhorského zákonného článku XVII/1840, povoľujúceho slobodné zakladanie priemyselných podnikov sa na začiatku druhej polovice 19. storočia, po revolúcií rokov meruôsmych, začal v Uhorsku pomerne rýchlo začal dovtedajší manufaktúrny spôsob výroby transformovať na priemyslené formy podnikania. Na Slovensku bolo dominantnou témou železiarstvo, využívajúce bohaté zásoby nerastných surovín. Dôležitou lokalitou z tohto pohľadu bola najmä hrončianska oblasť, kde dochádzalo k významnej koncentrácii dovtedy roztrúsenej železiarskej výroby do priemyselných závodov v Hronci, Piesku a Podbrezovej. Zvyšujúca sa produkcia tohto hutníckeho komplexu si vyžiadala zdokonaliť spôsob dopravy, odkázanej na málo výkoné povozy a plte. Riešením sa stala stavba úzkorozchodnej železnice medzi sídlami jednotlivých podnikov. Riaditeľstvo štátnej železiarne v Hronci o jej stavbe rozhodlo roku 1878, ihneď začalo s výstavbou trate z Podbrezovej do Hronca a už 14.6.1878 rozbehlo ponukové konanie pre zaobstaranie potrebných rušňov. Okrem renomovaných európskych lokomotíviek sa so žiadosťou o predloženie ponuky obrátilo aj na vyhniansku strojáreň Karl Kachelmann a syn. Hoci tento podnik dovtedy žiaden rušeň nepostavil, doporučila ho dobrá povesť, budovaná od roku 1819 úspešnou stavbou parných kotlov, čerpacích vodostĺpcových strojov a ďalších banských ťažobných zariadení. A bol to pravdepodobne vtedy obvyklá snaha podporovať rozvoj uhorských priemyselných podnikov (napríklad zadávaním štátnych kontraktov), ktorá spôsobila, že práve tento podnik zakázku napokon získal; zmluva o dodávke bola podpísaná 19.4.1879. Firma Kachelmann sa s objednávkou vyrovnala v rekordnom tempe, takže už 25.9.1879 – pred stotridsiatimi rokmi – stál dohotovený rušeň „Péch Antal“ (išlo o meno významného priekopníka hutnej výroby v Uhorsku) na čele otváracieho vlaku úzkorozchodnej železnice medzi Podbrezovou a Hroncom. Hoci konštrukcia spodku rušňa pripomínala vtedy rozšírené úzkorozchodné stroje sústavy Krauss, charakteristické vodojemom v ráme a rozvodom pary Allan-Trick, výkonný kotol s pretlakom pary 12 bar svedčil o tvorivom prínose firmy s vlastnými skúsenosťami pri stavbe parných kotlov.

Rušeň „Péch Antal“ sa v prevádzke osvečil. Do roku 1883 boli preto pre štátne železiarne v Hronci postavené v Kachelmannovej fabrike ešte dva prakticky zhodné stroje, označené menami “Kerpely Antal“ a „Vaykay Károly“. Prvý vyrobený rušeň však svojich nasledovníkov napokon prežil. Bol zrušený až roku 1959 (!), aj to pravdepodobne až v dôsledku násilného poškodenia. To viac ako presvedčivo svedčí o akcieschopnosti, kvalifikácii a majstrovstve rodiaceho sa slovenského priemyslu, ktorý už pred stotridsiatimi rokmi dokázal hneď na prvý pokus vyprodukovať funkčný a spoľahlivý rušeň, slúžiaci nepretržite celých 70 rokov.

Lit.:
Zeithammmer, K.: Rok 1879 – počátek výroby našich parních lokomotiv. In: Železničář, roč. 34, č. 19/1984, str. 297 – 298
Bauer, Z.: Úzkorozchodné železnice v průmyslu a zemědělství. Corona, Praha 2003.