Parný rušeň 310.097 (výrobca První českomoravská továrna na stroje v Praze, výrobné číslo 67, rok výroby 1901) je dvojvalcový dvojčitý parný tendrový rušeň na mokrú paru s usporiadaním náprav C pre miestne železnice. Je typickým predstaviteľom hnacieho vozidla predlitavských miestnych železníc poslednej štvrtiny 19. a začiatku 20. storočia. Boli vyrábané v rokoch 1878 - 1913 (do roku 1896 a čísla 97.98 s nižšie uloženým kotlom) pre kkStB a rôzne predlitavské miestne železnice lokomotívkami vo Viedenskom Novom Meste, Krauss Linz, Spoločnosti štátnej železnice vo Floridsdorfe a v pražskej První českomoravské továrne na stroje. Ich celkový počet nie je známy, bol však vyšší ako 255 ks. ČSD roku 1918 prevzali 133 kusov týchto rušňov, neskôr k nim pribudlo ďalších 5 kusov z poštátňovaných miestnych železníc. Na Slovensku sa rušne tohto radu objavili až po prvej svetovej vojne. Na miestnych železniciach a neskôr na ľahšom, najčastejšie výhrevenskom posune slúžili až do konca 60. rokov. Predmetný rušeň slúžil roku 1918 na miestnej železnici Bruntál – Malá Morávka pod číslom 197.98 kkStB. Roku 1927 sa nachádzal v evidenčnom stave depa Krnov. Neskôr ho riaditeľstvo ČSD Olomouc používalo na miestnych tratiach Červenka – Senice na Hané a Litovel – Mladeč. V roku 1949 bolo rušeň možné nájsť v Brne – Horných Heršpiciach. Neskôr sa dostal do Ostravy, odkiaľ bol dňa 15.10.1953 odovzdaný opäť do Olomouce. Už necelý rok nato – 12.5.1954 – sa prvý krát dostal na Slovensko, do depa Leopoldov, odkiaľ bol ku dňu 16.4.1960 presunutý do depa Bratislava hl. V tomto depe aj roku 1968 dojazdil, ako úplne posledný stroj svojho radu na ČSD vôbec. V rokoch 1972 – 1973 sa podarilo p. Karolovi Šramelovi rušeň opraviť do vystavovateľného stavu a vyzdvihnúť ho v depe Bratislava hl. na pomník. Po zrušení pomníku postával rušeň nejaký čas v priestoroch depa. Dňa 29.9.2006 bol parný rušeň 310.097 prepravený do obvodu depozitára MDC Bratislava východ z RD Bratislava pre účely jeho reštaurovania do vystavovateľného stavu. V rámci týchto prác dielňa MDC za pomoci dobrovoľných spolupracovníkov Milana a Milorada Sládkovičovcov, Jakuba Hergotta a Martina Bezáka počas 4. štvrťroku 2006 demontovala armatúra a tyčovie rušňa, odplášťovala jeho kotol, zrevidovala ťahadlové a narážacie ústrojenstvo, očistila a nakonzervovala povrch kotla. Ten bol na prelome rokov 2006/2007 oplášťovaný novými alebo opravenými obalovými plechmi. Počas januára 2007 boli demontované zvyšky kabíny rušňa, opravený zásobník na uhlie a zrevidovaný rám pod podlahou kabíny rušňa. Vo februári práce pokračovali revíziou, vyčistením a konzerváciou pružníc, závesníc a armatúry rušňa, bola nainštalovaná nová podlaha a opravený zadný diel kabíny. V priebehu marca bol rušeň vyviazaný a uskutočnila sa konzervácia dvojkolí a inak neprístupných častí rámu. Oprava rušňa do vystavovateľného stavu bola ukončená pri príležitosti 9. celoslovenského zrazu historiockých železničných vozidiel Bratislava východ v dňoch 16. a 17. júna 2007. Na tomto podujatí bol rušeň prvý raz verejne prezentovaný. V súčasnosti je umiestnený v expozícii Železničného múzea Bratislava východ.
