Evidenčné číslo: 2004/00020
Rušeň T 679.1312 (výrobca Lugansk, r. v. 1971, výrobné číslo 1186) predstavuje jednotný výkonný traťový motorový rušeň, ktorý v západnej časti ZSSR a zemiach RVHP nahradil v druhej polovici 60. rokov 20. stor. jednotné nemecké vojnové parné rušne radu 52. V súlade so špecializačnou dohodou zemí RVHP, platnou od roku 1963 mali vyrábať rušne tejto výkonovej kategórie výhradne iba podniky v ZSSR. Pri konštrukcii rušňa vyhovujúceho európskemu obrysu vychádzal ukrajinský lokomotívny závod Lugansk – Vorošilovgrad zo skúseností, získaných počas motorizácie prevádzky na sovietskych železniciach, ktorá bola pomerne pokročilá už na začiatku 60. rokov 20. stor. Prvé dva prototypy boli odskúšané na SŽD roku 1964, nasledoval vývoz sériovo vyrábaných rušňov do Maďarska. Pre ČSD boli tieto rušne dovážané v rokoch 1966 – 1979 v celkovom počte 599 ks, z toho 574 ks s normálnym rozchodom, 25 ks širokorozchodných. Rušne tohto typu sa stali dosiaľ najpočetnejším československým rušňovým radom. Sú charakteristické skriňovou konštrukciou s dvoma koncovými stanovišťami rušňovodiča. Skriňa spočíva na dvoch trojnápravových podvozkoch prostredníctvom ôsmych valčekových opierok, pozdĺžne sily sú medzi skriňou a podvozkami prenášané ťažným čapom. Podvozky sú rázsochové s primárnym pružením sústavou prevahadlovaných listových a vinutých pružín. Krajné nápravy v každom podvozku sú priečne vypružené axiálnymi pružinami v ložiskových domkoch, stredné nápravy sú priečne posuvné. Dvojtaktný vznetový dvanásťvalcový vidlicový preplňovaný motor 14 D 40 poháňa jednoložiskový generátor GP 312, ktorý napája šesť paralelne zapojených tlapových trakčných motorov ED 107. Budenie trakčného generátora obstaráva striedavý jednofázový budič GS 500, regulovaný transduktorovým zariadením Amplistat, pracujúcim na princípe magnetických zosilňovačov. Rušne radu T 679.1 boli dislokované vo väčšine slovenských diep, kde nahradili pomerne rýchlo päťnápravové parné rušne najmä v diaľkovej nákladnej doprave. Po výraznom vzraste ceny nafty začiatkom 80. rokov 20. stor. a v dôsledku postupujúcej elektrifikácie sa však rušne tohto radu začali stávať čoraz menej potrebnými a už koncom 80. rokov sa odstavovali. Svoje posledné pravidelné výkony na ŽSR absolvovali roku 1997. Predmetný rušeň T 679.1312 (po 1.1.1988 označený 781.312-4) bol po prevzatí zástupcami Východnej dráhy pridelený rušňovému depu Vrútky. TBS bola vykonaná 4.6.1971 na trati Piešťany – Bratislava. Od júna 1971 bol nasadený v prevádzke na nákladných vlakoch do Zvolena a Banskej Bystrice a na postrkoch do Čremošného. Pred oslavami výročia 150 rokov železníc na Slovensku v roku 1998 bol na rušni obnovený pôvodný červený náter. Posledný výkon absolvoval v máji 2000. K 22.10.2002 bol prevedený do zbierok MDC, neskôr bol z Vrútok presunutý do Bratislavy, kde bol umiestnený vo vonkajšej expozícii Múzea dopravy STM Bratislava. Dňa 23.2.2008 bol presunutý do starého rušňového depa Bratislava východ, kde bol umiestnený v expozícii plánovaného Národného železničného parku. V septembri 2015 bol rušeň presunutý do Humenného, kde občianske združenie Podvihorlatský železničný spolok v roku 2016 ukončilo jeho opravu do prevádzkyschopného stavu.
