Tento vozeň (výrobca VEB Waggonbau Goerlitz, rok výroby 1958) možno považovať za reprezentanta posledného vývojového kroku k jednotnému osobnému vozňu typu “Y” UIC v s dĺžkou 24,5 m, vzdialenosťou otočných čapov 17,2 m a rázvorom podvozku 2,4 – 2,5 m, jednotne zavádzaných na ČSD a v rámci ďalších železničných správ OSŽD od polovice 60. rokov 20. stor. I napriek intenzívnej snahe o dôsledné vyľahčenie celozváranej konštrukcie (hmotnosť bez vody iba 42 t) sa dĺžka tohto typu cez nárazníky 24,9 m (so vzdialenosťou otočných čapov 17,0 m) ukázala ako príliš veľká a počas prevádzky dochádzalo postupne k určitému trvalému prehnutiu vozňovej skrine. Patrí medzi 29 lôžkových vozňov 1. triedy dodaných ČSD v období zimy 1958/59. Obdržali radové označenie WLA 120 – WLA 148. Dodávka týchto vozňov dovolila vyradiť väčšinu starých a nevyhovujúcich lôžkových vozňov ČSD. Vozeň má 11 lôžkových oddielov, dva záchody, teplovodné vykurovanie z kotla na tuhé palivo, studenú i teplú úžitkovú vodu (1 000 a 145 l). Osvetlenie je žiarivkové (s rotačným meničom) a žiarovkové. Vetranie je nútené s rozvodom kanálom v strope a ohrevom počas zimného obdobia na 22° C. Je vybavený iba priebežným káblom elektrického kúrenia (Železničář 17/1979, str. 266 – 267). Zaujímavý je bezrázsochovými podvozkami typu Goerlitz V – išlo o jedno z prvých uplatnení tohto typu podvozku na ČSD. Po dodaní bol vozeň označený ako WLA 134. Po roku 1968 predmetný vozeň obdržal dvanásťmiestne číslo 51 54 61 10 014-8. Doslúžil ako ubytovací vozeň MSV-02-61702. Vozeň je umiestnený v depozitári MDC Bratislava východ.